Z hľadiska geomorfologického patrí územie obce svjím zvlneným charakterom do celku Kocurianske pahorkatiny, ktorá zasahuje aj do chotárov Opatoviec na Nitrou, Bojníc, Seče, Dlžína a Šutoviec. Jednotlivé časti Kocurianskeho katastra nesú chotárne názvy: Nižné, Staré háje, Háje, Lány, Krížne cesty, Dolina, Homôlky, Slivčina a Nádavky. Malá Magura, na úpätí ktorej ležia Kocurany, sa vynorila z vtedajšieho mora spolu s ďalšími tekzvanými kryštalickými druhohornými pohoriami (Žiar a Malá Fatra) lemujúcimi Prievidzskú kotlinu. Stalo sa tak počas vrásnenia zemskej kôry prebieahúceho koncom druhohôr a začiatkom treťohôr. Jedrá týchto pohorí tvoria žuly a ruly, ktoré vykryštalizovali počas druhohôr zo žeravej magmy. Tieto kryštalické procesy prebiehali pri vysokom tlaku a teplote pod povrchom zeme. Takto vzniknuté jadrá ešte pred vársnením pokryl mohutný obal z bridlíc, dolomitov a vápencov, ktoré sa po milióny rokov usadzovali na dne morí. Povrch chotára tvoria staršie treťohorné flyšofé pieskovce ílovce, zlepence a mladšie treťohorné vápence. Horniny z obdobia starších treťohôr (paleogénu), ktorých vek trval približne 42 miliónov rokov, vystupujú v určitých pásmach hononitrianskej kotliny na južnom úpätí Malej Magury a siahajú až po Máčov, Kocurany a Opatovce nad Nitrou. Flyš zložený z vápnitých pieskovcov a ílovcov dosahuje hrúbku 300 až 400m. Rýchlo zvetráva a ílovce v ňom spôsobujú, že je pre vodu málo priepustný. Svahová modelácia a erózia potokov flyš ľahko napádajú a odplavujú. Povrch na ňom znižujú tak, že dostáva ráz pahorkatín. Ďalšou jeho nepríjemnou vlastnosťou je, že po ílovcovom podloží sa počas trvajúcich dažďov vyskytujú zosuvy pôdy. Stáva sa to častu v Malej Čause, pri Morovne, ba aj pri Kocuranoch a Opatovciach nad Nitrou. Najmladšie povrdhové útvary boli bytvorené v geologickej dobe štvrtohôr, ktorých trvanie je stanovené na 1,8 milióna rokov. V priebehu celého obdobie prebiehalo intenzívne rozrušovanie hornín a ich odnos. Prostredie Kocurian bolo v tomto období ovplyvňované aj vyvieraním minerálnych prameňov v blízkom okolí a vytváraním rozsiahlej travertínovej kopy v neďalekých Bojniciach.
Pestrosť geologického podložia a morfologického vývoja ovplyvňuje vznik pôdnych typov. Pôda je najdôležitejšou zložkou prírodného prostredia. Tvorí ju kyprá vrstva zemského povrchu. Vzniká vplyvom prírodných faktorov, ktorých základ tvorí materská hornina, jej vek, reliéf krajiny, klimatické podmienky, ale tiaž rastlinstvo, živočíšstvo a ľudský činiteľ. Územie hornej Nitry bolo pôvodne pokryté lesmi. Neskôr vplyvom ľudskej činnosti pri postupnom osídľovaní lesy ustupovali a pôda sa začala poľnohospodársky využívať. Lesná pôda sa zachovala na svahoch okolitých hôr. V oblasti Malej Magury sa na kryštalické horniny viaže najmä hnedá lesná pôda ranková. Tetno pôdny typ vznká tak, že v mierne kyslom prostredí začína chemický proces zvetrávania nerastov pri súčasnom uvoľňovaní železa a tvorby ílu. Výsledkom tohto procesu je zhnednutie. Hnedá lesná pôda je najrozšírenejšia, je pomerne pirepustná, menej vododržná a náchylná na eróziu. Na západ od Kocurian sa nachádza iný druh pôdy typu rendzina, nesúca v sebe výrazný obsah vápenca. Pôdne zloženie v prostredí kocurianskych lesov dáva pirestor hlavne porastom bučín, vo vyšších polohách prevažujú smrek a borovica. V nižších polohách je to najmä hrab a dub. Z ostatných drevín tu rastie lieska, hloh, breza, lipa, jelša, osika a rakyta. Z ovocných stromov sa tu darí slivkám, hruškám, jabloniam, orechom a čerešniam. V záhradách sa nájdu ojedinele aj iné durhy ovocných a okrasných kríkov a drevín. V chotári obce prevažujú podhorské lúky a pasienky. Na pasienkoch sa hojne vykytuje ostrica horská (Carex montana), mrvica perovitá (Brachipodium pinnantum), chlpaňa poľná (Luzula campestris), kružinka chlpatá (Genisa pilosa), jagavka konáristá (Kubzs catharticum), prvosienka jarná (Primula veris), ďatelina červenkastá (Trifolium rubens), bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria) a ďalšie. V lesných častiach Malej Magury rastie vrbovka chlpatá (Epilobium hirsutum), vrbovka vrbolistá, konopáč obyčajný, valeriana lekárska, čerkáč obyčajný, chmeľ obyčajný, pŕhľava dvojdomá a mnohé ďalšie. V okolí obce, tak ako na celej hornej Nitre, pozorujeme a zaujímavé premiešanie teplomilných a suchomilných druhov rastlín s podhorskými a horskými. K tomuto úkazu došlo vďaka tomu, že PRievidzská kotlina je otvorená na juh a zároveň tým, že rastliny mohli ľahšie postupovať po teplom vápencovom podklade. Preto v nižších polohách Malej Magury prevládajú teplomilné druhy a vo vyšších sú to podkhosrksé a horské kapatské druhy. Nechýbajú tu však ani vlhkomilné spoločenstvá rastlín. Na južných svahoch sú to : veternica lesná (Anemone silvestris), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), trčník hmyzonosný (Ophrys insectifera), červený klinček kartuziánsky, divzel rakúsky, oman, mečolistý, ale nájdeme aj veľké modré zvoncovité kvety zvnočeka broskyňolistého a iné. Z chránených a ohrozených druhov tu rastú: plavúň obyčajný, orlíček obyčajný alebo tiež mechúrik stromový. Drieň obyčajný (Cornus mas) sa vyskytuje na krovinatých stráňach, v listnatých lesoch a horských lúkach zasa objavíme ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon) a vemenik dvojlistý (Platanthera bifolia). K vzácnym patrí kavyľ pôvabný, kavyľ Ivanov a zimozeleň menšia. Rastliny odzrkadľujú charakter prostredia a jeho druhové zloženie.
Podobne ako pri rastlinstve ajpri tunajšom živočíšstve sa na pomerne malom území prelínajú teplomilné druhy hmyzu s horskými a podhorskými. Z veľkého množstva zistených uvedieme iby niekoľko zoograficky najvýznamnejších. Z teplomilných je to modlivka nábožná (Mantis religiosa) a cvrček viničný (Oecanthus pallucens). Na lúkach sa vykytujú viaceré druhy kobyliek, koníkov, sarančí a cikád. Z blanokrídlych spomenieme aspoň včelu medonosnú (Apis mellifera) a rôzne druhy čmeliakov (Bombus). V travinách nájdeme množstvo chrobákov, ako sú bystrušky, fúzače, vošky, lienky, nosatce a iné. Zakvitnuté lúky spestrujú rôzne druhy motýľov. Nechýbajú ani žaby a jašterice. Z hadov prevažuje užovka obyčajná, stromová a fŕkaná. Pestrosť terénu a jeho flóry umožnila tiež širokú rozmanitosť vtáctva. Lietajú tu drozdy, sýkorky, vrabce, lastovičky, beloríky, škovránky, straky, kavky, kuviky, penice, strnádky a mnohé iné. V bútľavých stromoch hniezdi dudok obyčajný, v záhradách poletuje škorec a v noci sa tu ozýva sova. Z dravcov v lesoch hniezdi myšiak hôrny, jastrab veľký a jastrab krahulec. Z cicavcov vymenujeme aspoň poľovnú zver. Rozšírenými lovnými druhmi sú sviňa divá (Sus scrofa), jeleň obyčajný (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus) a líška obyčajná (vulpus vulpus). Objavujú sa tu jazvec obyčajný, kuna hôrna, veverice obyčajné, plchy a rôzne druhy iných hlodavcov. Mnohé z týchto druhov sú chránené. Z vyšších polôh Malej Magury sa sem občas zatúla rys, divá mačka a niekedy medveď hnedý.
